Lesba? Gay? Bisex? Hetero? Trans? Pansex? Asex?

6. října 2015 v 13:21 | PrincessR |  Princezná
Ahoj opäť!

Jo, článok o sťahovaní a Prahe stále nikde, ale niekto z Vás mi písal na ask, či nenapíšem článok o orientáciách, mojom názore a teda aj tej mojej.
Poďme na to! Dovoľte mi, zasvätiť vás do môjho vývinu, čo sa týka orientácie, názorov a podobných vecí okolo, aby ste možno lepšie pochopili, ako to vlastne celé je.



Okolo 15ky som začala chodiť von s chlapcami, no tie vzťahy vždy stroskotali. Niekedy v tom období som si začala uvedomovať, že ma to ťahá aj k ženám. Po tomto uvedomení si a následnom šokovaní mojej rodiny touto skutočnosťou, som akosi natrafila na jedno dievča, s ktorým som teda nakoniec skončila. Vzťah to síce nebol dlhý, ale nebolo to ani žiadne experimentovanie. Po tomto vzťahu som si našla, resp. ona si našla mňa, moju najdlhšiu známosť, ktorú som ako prvú skutočne milovala a pri nej som si uvedomila, že toto ku chlapovi cítiť fakt neviem a že "sorry mami, nie som bisexuálka, som lesba".
To ma privádza ku klasickým otázkam: "Ako si povedala rodičom, že si lesba a ako to zobrali?" No... normálne, resp. neviem. Nepamätám si to. Mama mi povedala, že som im to nejako medzi rečou hovorila hneď ako som si uvedomila tú bisexualitu. Niečo v zmysle: "No mami, mne sa proste páčia aj dievčatá." Ocino to vzal v pohode s tým, že základ je, že som ja šťastná. Mamina sa s tým zmierovala dlhšie a jej typický argument bol "nevyzeráš ako lesba", za ktorý som mala chuť vraždiť a mám chuť vraždiť doteraz Usmívající se. Ale tak nezavraždím ženu, ktorá ma porodila, že áno Smějící se, ešte keď ju aj tak milujem. No ale časom sa cez to teda dostala a s mojimi priateľkami mali obaja rodičia v pohode vzťahy, s jednou dokonca až nadpriemerne dobré, čo ma neskutočne tešilo. Históriu a počet mojich vzťahov vám hovoriť nebudem, to Vás naozaj nezaujíma a nemusí zaujímať, žejo. Ale dostávame sa ku ďalšej prelomovej udalosti, resp. otázke.
Kam sa stratilo presvedčenie, že som lesba?! Po jednom z mojich rozchodov som ostala sama, tak trochu ukrivdená a nasrdená, čo ale samozrejme rýchlo vyprchalo, lebo Romanka je silná žena. No ale chvíľku po tom období som spoznala jedného chlapca. Okolnosti to síce neboli šťastné a nie som na ne hrdá, ale stalo sa. Nenásilne som sa s ním začala stretávať, najskôr v rámci partie, neskôr už aj sama a akosi som začala byť riadne zmätená. Dovtedy som nikdy ku chlapovi nič poriadne necítila, nepotrebovala som ich, nepozerala som po nich na ulici, nič. A zrazu tu bol on. Tak to nakoniec skončilo vzťahom, ktorý bol najskôr úplne normálny, všetko šlo ako malo. Bola som spokojná a šťastná, no časom som si začala uvedomovať, že k nemu vlastne stále nič necítim a že možno to bude ten problém. Čo sa týka fyzickej stránky, tak mi chlapi nevadia. U mňa bola vždy celá tá "vec s orientáciou" o psychike, o tom, či toho človeka dokážem milovať, či si s ním viem predstaviť spoločný život. A to som nikdy pri chlapoch nevedela. Tak teda stroskotal aj tento môj hetero vzťah. Presne na tom, že som si uvedomila, že asi som fakt lesba a s chlapmi to nepôjde. Následne som ale na dovolenke spoznala ďalšieho, ku ktorému ma niečo ťahalo, čo ale tiež veľmi rýchlo prešlo. A tak som zas bola tam, kde predtým. Spokojná s tým, že som si to konečne utriedila a plne si uvedomila, že chlap ASI nie. Lenže to už bolo obdobie, kedy som si začala hovoriť, že človek nikdy nemôže vedieť, čo príde. Pretože ja som bola seriózne utvrdená v tom, že som lesba a zrazu sa udiali tieto veci. To, že som bisexuálka, som ale nepovedala. Stále sa nenašiel chlap, ktorého by som milovala a stále to boli len ženy, ktoré so mnou robili to, čo robili. Tak som sa opäť pretĺkala životom s tým, že som poznávala rôzne ženy, zamilovala sa ešte raz, trpela a kopec iného, o čom sa mi hovoriť fakt nechce a ani by Vás nebavilo.
No a potom tu bol môj posledný vzťah s dievčaťom, o ktorom viete z asku a o ktorom hovoriť nebudem. Po jeho rozpade som ostala zas zničená a povedala som si, že už fakt kašlem na to. Chcela som sa sústrediť na Prahu, na hľadanie práce a zabývanie sa, keďže to fakt nie je len také jednoduché, osamostatniť sa. Takže žiadne freedomky, žiadne zoznamovania, vypisovanie si so ženami a tak podobne. No lenže počas tohto obdobia a ešte niekoľko mesiacov predtým, tu bol človek, s ktorým som si písala stále a ktorý mi akosi nenútene pomáhal so všetkými ťažkými vecami, ktorými som prechádzala tento rok, vrátane toho rozchodu. A akosi ten človek pre mňa prestal byť kamarát. Začala som ho brať ako niečo viac a dúfala som, žeby to mohlo byť tak nejak obojstranne. Aj keď myslím, že sme obaja z tohto celého boli nejak prekvapení Smějící se. A teda to divné na tom bolo zas práve to, že to je chlap. Jo, chlap, od ktorého ale dostávam toľko pozornosti, koľko som nedostala už poriadne dlho, chlap, ktorý ma podrží, rozosmieva, hádže mi komplimenty, zlepšuje mi náladu, provokuje ma, robí si zo mňa srandu (ako aj ja z neho! Smějící se), nemá problém za mnou prísť a kopec iného, čo potrebujem. Takže presne ako som písala... nikdy nevieš, čo sa stane.


A teraz tak všeobecne!

Chápem, že sú ľudia, ktorí sú si svojou orientáciou kompletne istí, vedia, že sú na jedno pohlavie a vedia, že k druhému sa nevedia pomaly ani priblížiť. Dobre, pri nich je veľmi malá pravdepodobnosť, že skončia niekedy s tým nechceným pohlavím a svojou orientáciou si môžu byť istí + môžu hrdo prehlasovať, že sú lesba, gay, heterosexuál.

Čo sa týka bisexuálov. Boli časy, keď som bola oveľa mladšia a myslela som si, že bisexualita proste nie je. Že to je len nejaká akoby prestupná stanica a že človek nemôže byť celoživotne bisexuál. Chyba! Ktorú si teraz priznávam. Samozrejme, že môže. Tuto ma napadá ešte taká vec. Po tom, čo ste čítali hore, by ste si možno automaticky povedali, že keď mi nevadí žiadny fyzický kontakt s chlapom, tak som automaticky bisexuálka. Veľká chyba, tentokrát Vaša. Existuje kopec hetero žien, ktoré nemajú problém spať so ženou, dokonca sa im to i páči, ale nevedia k žene nič cítiť, predstaviť si s ňou vzťah a ostávajú verné chlapom. Prečo by som potom ja mala byť automaticky bisexuál kvôli nejakej fyzickej stránke, keď to opačne tak nefunguje? A dievčence, ktoré sa párkrát bozkávali s kamarátkou a majú už v popise, že sú bisexuálky........... ah. Počas môjho života som prišla do styku s veľmi veľa ženami, rôzne orientovanými ženami a povedala by som, že väčšia polka z nich sa už bozkávala so ženou. A je jedno, či boli hetero alebo nie. Dokonca poznám aj gayov, ktorí sa bozkávali so ženami. Proste kým ťa niekto vyložene neodpudzuje, tak s fyzickou stránkou nie je problém. Problém je sa SKUTOČNE zamilovať.

Ku transexuálom nemám právo sa vyjadrovať, keďže osobne žiadneho vlastne ani nepoznám a nerozumiem sa do nich. Rovnako ako taká asexualita. Nechápem ju a nezaujíma ma to.

Čo sa týka pansexuality, tak si myslím, že už len ľudia nevedia, čo od dobroty a tak vymýšľajú kopec nových orientácií a snažia sa všetkých niekam zaradiť, všetkých nejakým spôsobom vyčnievajúcich. Možno aj na pansexualitu zmením postupne názor, ale momentálne si myslím, že je to úplne zbytočná ďalšia škatuľka.

A teraz celkovo ku škatuľkovaniu.
Proste NIE, NIE a ešte raz NIE. Načo si dávať na seba nálepku a hádzať sa do nejakej skupiny? Aký to má význam a čomu to pomôže? Ničomu. Je úplne zbytočné o sebe prehlasovať, že som hetero, lesba, gay alebo čojaviemčo. Môže sa stať, že človek, ktorý je v tom, že je na ženy, sa zamiluje do chlapa. Rovnako ako poznám prípad vydatej hetero ženy, ktorá má dve deti a momentálne si našla ženu a je s ňou šťastná. A pokiaľ sa už človek hodí do nejakej škatuľky, tak ho tam rovno uloží aj jeho okolie. A ak sa náhodou stane niečo také ako sa stalo mne, tak je tu zrazu problém, lebo všetci sa strašne divia, že čo sa deje. Takže kiežby som si nikdy nemyslela, že som lesba a kiežby som svoju orientáciu nikdy nepomenovala.
Každý nech si je s kým chce a miluje koho chce. Je úplne jedno, čo je to za pohlavie.

Sama neviem, ako sa veci vyvinú a ako všetko dopadne, ale prosím, neriešte orientáciu, moju a ani nikoho iného. Tešte sa z toho, že je človek šťastný, tak ako som šťastná ja teraz Usmívající se.

Snáď článok splnil účel a zodpovedala som na otázky. Pokiaľ by Vás ešte niečo zaujímalo, poprípade by ste chceli, aby som napísala článok ešte na nejakú úplne inú tému, tak mi to hoďte na ask Usmívající se
Zatiaľ sa majte krásne!
 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama